{"id":732,"date":"2015-01-09T22:45:18","date_gmt":"2015-01-09T22:45:18","guid":{"rendered":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/?page_id=732"},"modified":"2016-10-27T15:02:55","modified_gmt":"2016-10-27T15:02:55","slug":"732-2","status":"publish","type":"page","link":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/?page_id=732","title":{"rendered":""},"content":{"rendered":"

V Dolnej Bzovej sa stretli skl\u00e1ri z cel\u00e9ho Slovenska<\/strong><\/h4>\n

23.9.2014 MY Novohradsk\u00e9 noviny str. 15 \u010citatelsk\u00e9 listy<\/strong>
\n PAVEL GREKSA<\/strong><\/p>\n

Pr\u00edprava na \u0161tvrt\u00fd ro\u010dn\u00edk \u010doraz ob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych dn\u00ed trvala dlh\u00fdchosemmesiacov. DOLN\u00c1 BZOV\u00c1. Ani nepriazniv\u00e9 po\u010dasie a neut\u00edchaj\u00faci d\u00e1\u017e\u010f neodradil skupinu nad\u0161encov z Dolnej Bzovej, zdru\u017een\u00fdch v OZ Skaln\u00edk, aby si u\u017e po \u0161tvrt\u00fdkr\u00e1t pripomenuli sl\u00e1vnu hist\u00f3riu v\u00fdroby kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00e9ho a rezan\u00e9ho skla na Bzovej a s\u00fa\u010dasne aj hist\u00f3riu skl\u00e1rskeho priemyslu v celom regi\u00f3ne od Detvy a\u017e po Utek\u00e1\u010d. Ve\u010f v roku 1847 tu na \u0161tyroch taviacich peciach pracovalo a\u017e 200 zamestnancov a v\u00fdrobky boli expedovan\u00e9 lo\u010fami cez Pe\u0161\u0165 a Belehrad a\u017e do Konstantinopolu.<\/p>\n

Pr\u00edprava trvala dlh\u00fdch osemmesiacov<\/p>\n

Pr\u00edprava \u0161tvrt\u00e9ho ro\u010dn\u00edka bola n\u00e1ro\u010dn\u00e1, ve\u010f trvala skoro osem mesiacov. V\u00fdsledkom bolo a\u017e \u0161tvord\u0148ov\u00e9 stretnutie skl\u00e1rskych majstrov z cel\u00e9ho okolia. Dobr\u00e9 \u010dasy si sem pri\u0161li pripomen\u00fa\u0165 f\u00faka\u010di skla z Katar\u00ednskej Huty, Polt\u00e1ra, Kokavy na Rimavicou, ale boli tu aj \u0161tudenti Strednej odbornej \u0161koly skl\u00e1rskej z Lednick\u00e9ho Rovn\u00e9ho a odborn\u00e1 verejnos\u0165 z cel\u00e9ho Slovenska.
\nSkl\u00e1rsku pec organiz\u00e1tori rozk\u00farili u\u017e v stredu, aby mohli dosiahnu\u0165 po\u017eadovan\u00fa teplotu 1260 stup\u0148ov Celzia. Vo \u0161tvrtok, ke\u010f u\u017e bola pec dostato\u010dne rozk\u00faren\u00e1, mohlo sa za\u010da\u0165 so zakladan\u00edm skl\u00e1rskeho kme\u0148a. Bolo n\u00e1dhern\u00e9 a pou\u010dn\u00e9 pozorova\u0165 pri pr\u00e1ci b\u00fdval\u00fdch skl\u00e1rov, ktor\u00ed neskr\u00fdvali rados\u0165 z toho, \u017ee sa im podarilo len pomocou dreva vyk\u00fari\u0165 pec. Ve\u010f je to jedin\u00e1 pec na Slovensku a mo\u017eno aj v celej Eur\u00f3pe, ktor\u00e1 je vernou k\u00f3piou skl\u00e1rskej pece z 18. storo\u010dia a k\u00fari sa v nej drevom. A ke\u010f\u017ee v\u0161etko i\u0161lo dobre, v piatok sa mohlo za\u010da\u0165 s f\u00fakan\u00edm skla. Za neust\u00e1leho udr\u017eiavania teploty skl\u00e1rski majstri za\u010dali predv\u00e1dza\u0165 svoje majstrovstvo. V sobotu v priestoroch b\u00fdvalej \u0161koly ako sprievodn\u00fd program podujatia organiz\u00e1tori otvorili v\u00fdstavu \u013eudov\u00e9ho skla zo zbierok s\u00fakromn\u00fdch zberate\u013eov, \u0161tudentov SO\u0160 skl\u00e1rskej a Ateli\u00e9ru skla pri Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Bratislave.
\nT\u00e1to v\u00fdstava bola pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov otvoren\u00e1 a\u017e do konca podujatia. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci si mohli nielen pozrie\u0165 v\u00fdstavu skla, ale aj sami si vysk\u00fa\u0161a\u0165 nie\u010do vyrobi\u0165 \u2013 vyf\u00faka\u0165 poh\u00e1r, gu\u013eu zo skla, t\u00ed zru\u010dnej\u0161\u00ed aj nie\u010do zlo\u017eitej\u0161ie. Sobota sa niesla v akomsi historicky\u2013technickom duchu. Pr\u00edtomn\u00ed sa mohli od organiz\u00e1torov dozvedie\u0165 o hist\u00f3rii okolia a o technol\u00f3gii v\u00fdroby skla. Ve\u010der sa konalo posedenie pri \u013eudovej hudbe. Cel\u00e9 podujatie vyvrcholilo v nede\u013eu. Uk\u00e1\u017eky akademick\u00e9ho soch\u00e1ra Draho\u0161a Pr\u00edbela boli d\u00f4stojn\u00fdm ukon\u010den\u00edm Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych dn\u00ed.<\/p>\n

NaBzovsk\u00e9 skl\u00e1rske dni pri\u0161li aj Ma\u010fari<\/p>\n

Na tento de\u0148 prijali pozvanie aj obyvatelia dedinky Rep\u00e1\u0161ska Huta z Ma\u010farska, ktor\u00ed sa pri\u0161li pozrie\u0165 na miesta, odkia\u013e poch\u00e1dzaj\u00fa ich predkovia. Ve\u010f po ukon\u010den\u00ed skl\u00e1rskej v\u00fdroby na Bzovej sa \u010das\u0165 obyvate\u013eov pres\u0165ahovala na Doln\u00fa zem a tam pokra\u010dovala vo v\u00fdrobe skla. Pri\u0161lo ich za autobus a na na\u0161e ve\u013ek\u00e9 prekvapenie v\u0161etci hovorili slovensky. Boli nad\u0161en\u00ed, \u010do Bzov\u00e1ri dosiahli a starosta prest\u00e1l pri peci cel\u00fd de\u0148. Aj oni chc\u00fa vybudova\u0165 nie\u010do podobn\u00e9, no spoliehaj\u00fa sa na finan\u010dn\u00fa pomoc od \u0161t\u00e1tu.
\nBolo to vydaren\u00e9 podujatie. Bzovsk\u00e9 skl\u00e1rske dni nepriniesli len k\u00fasok hist\u00f3rie a uk\u00e1\u017eky umenia skl\u00e1rov, ale aj in\u00fd poh\u013ead na pr\u00edstup \u013eud\u00ed k zlep\u0161eniu \u017eivota na dedine.
\nVe\u010f mal\u00e1 skupina nad\u0161encov nevystrkovala len ruky, aby z\u00edskala peniaze, ke\u010f chcela nie\u010do prinies\u0165 pre ostatn\u00fdch, ale svojimi rukami, nad\u0161en\u00edm a odhodlan\u00edm dok\u00e1zala, \u017ee ve\u013ek\u00e9 my\u0161lienky sa m\u00f4\u017eu zrodi\u0165 tak dobre v poslednej dedine na Slovensku, ako vo ve\u013ek\u00fdch mest\u00e1ch, ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017eu od nich iba u\u010di\u0165.<\/p>\n

Foto popis| V\u00fdroba Skl\u00e1rsku pec organiz\u00e1tori rozk\u00farili u\u017e v sk\u00f4r.
\nFoto autor| FOTO:AUTOR<\/p>\n

\n

 <\/p>\n

Takto sa f\u00faka sklo<\/h4>\n

13.9.2014 Nov\u00fd \u010das str. 09 Regi\u00f3ny<\/strong>
\n den<\/strong>
\n V Dolnej Bzovej rozk\u00farili historick\u00fa pec:<\/strong><\/p>\n

DOLN\u00c1 BZOV\u00c1 – Spojazdnili jedin\u00fa historick\u00fa pec na drevo. V Dolnej Bzovej, ktor\u00e1 le\u017e\u00ed na hranici okresov Lu\u010denec a Detva, cez v\u00edkend majstri spustia takmer rovnak\u00fa skl\u00e1rsku pec, ak\u00e1 tam st\u00e1la pred 300 rokmi. V r\u00e1mci Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych dn\u00ed si m\u00f4\u017eu pr\u00e1cu so sklom sk\u00fasi\u0165 aj deti\u010dky \u010di \u00fapln\u00ed amat\u00e9ri. Na vlastnej ko\u017ei si to vysk\u00fa\u0161ala aj redaktorka Nov\u00e9ho \u010casu, podarilo sa jej vyf\u00faknu\u0165 \u00factyhodn\u00fa bublinu. Ako sa zhotovuj\u00fa v\u00fdrobky zo skla? Tu je jednoduch\u00fd ch\u00fd n\u00e1vod.<\/p>\n

1. V peci sa zak\u00fari drevom a postupne sa temperuje a\u017e na teplotu 1 260 \u00b0C, aby sa mohlo za\u010da\u0165 pracova\u0165 so sklom.
\n2. Do pernice (\u0161peci\u00e1lnej n\u00e1doby) sa vlo\u017e\u00ed skl\u00e1rsky kme\u0148, ktor\u00fd je zlo\u017een\u00fd hlavne zo skl\u00e1rskeho piesku. N\u00e1doba sa d\u00e1 do pece a je tam 6 – 8 hod\u00edn, k\u00fdm sa neroztav\u00ed z pevn\u00e9ho skupenstva na tekut\u00fa sklovinu. A\u017e potom sa vytiahne z pece.
\n3. Sklovina, ktor\u00e1 pripom\u00edna med, sa naberie na p\u00ed\u0161\u0165alu a f\u00faka sa \u0148ou do formy, kde z\u00edska po\u017eadovan\u00fd tvar. Potom sa u\u017e len prid\u00e1va sklovina a v\u00fdrobok sa tvaruje pod\u013ea toho, \u010do chceme docieli\u0165.
\n4. Hotov\u00fd v\u00fdrobok sa nakoniec d\u00e1 schladi\u0165 na miesto, kde je 400 \u00b0C, aby nepraskol.<\/p>\n

ODKAZ NA \u010cL\u00c1NOK<\/a><\/p>\n

\n

<\/h4>\n

Verejnosti predstavia, ako pracuj\u00fa so sklom<\/h4>\n

9.9.2014 MY Novohradsk\u00e9 noviny str. 13 \u010citate\u013esk\u00e9 listy\/inzercia<\/strong>
\n PETER GREKSA<\/strong>
\n SKL\u00c1RSKI MAJSTRI PREDVED\u00da SVOJE UMENIE<\/strong><\/p>\n

Tento v\u00edkend sa v Dolnej Bzovej chyst\u00e1 akcia, na ktorej skl\u00e1ri uk\u00e1\u017eu\u013eu\u010fom kus zo svojej pr\u00e1ce. Pec za\u010dn\u00fa rozkurova\u0165 u\u017e v utorok.<\/p>\n

DOLN\u00c1 BZOV\u00c1. V r. 2013 vzniklo v Dolnej Bzovej ob\u010dianske zdru\u017eenie Sk\u00e1lnik, ktor\u00e9 nadviazalo na iniciat\u00edvu miestnych ob\u010danov historicky zdokumentova\u0165 \u010dinnos\u0165 skl\u00e1rn\u00ed, v ktor\u00fdch sa vyr\u00e1balo sklo od r. 1769 do r. 1890. Tieto skl\u00e1rne boli vtedy postaven\u00e9 v Dolnej Bzovej v lokalite naz\u00fdvanej Hru\u0161n\u00e1k po dohode vtedaj\u0161ieho majite\u013ea pozemkov gr\u00f3fa \u0160tefana Zichiho z Div\u00edna a skl\u00e1rskeho majstra Bernarda Hupku zo severnej Moravy.
\nV. r. 2012 \u010dlenovia spom\u00ednanej iniciat\u00edvy za v\u00fddatnej pomoci obc\u00ed M\u00fdtna a Podkriv\u00e1\u0148 a mikroregi\u00f3nu Javor postupne postavili funk\u010dn\u00fa dobov\u00fa skl\u00e1rsku pec. T\u00e1to pec je tradi\u010dne drevom vykurovan\u00e1 a\u017e na teplotu 1260\u00b0C, pri ktorej doch\u00e1dza k taveniu skla. Raz do roka, na Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych d\u0148och, z tohto taven\u00e9ho skla skl\u00e1rski majstri vyr\u00e1baj\u00fa r\u00f4zne v\u00fdrobky a verejnos\u0165 tak m\u00e1 mo\u017enos\u0165 zozn\u00e1mi\u0165 sa s ich pr\u00e1cou.
\nNa tento v\u00edkend, t.j. 12. – 14. septembra ob\u010dianske zdru\u017eenie Sk\u00e1lnik pripravilo u\u017e IV. ro\u010dn\u00edk Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych dn\u00ed. Pec sa za\u010dne rozkurova\u0165 u\u017e v utorok 9. septembra, aby sklo bolo pripraven\u00e9 v piatok 12. septembra.
\nUk\u00e1\u017eky pr\u00e1ce so sklom tak bud\u00fa v priebehu cel\u00e9ho trvania BSD a\u017e do nedele poobede. Svoju zru\u010dnos\u0165 predved\u00fa skl\u00e1ri z Katar\u00ednskej Huty, Polt\u00e1ra, mlad\u00ed skl\u00e1ri zo Strednej odbornej \u0161koly skl\u00e1rskej z Lednick\u00e9ho Rovn\u00e9ho a \u0161tudenti Vysokej \u0161koly v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed, ateli\u00e9ru skla, z Bratislavy.
\nV nede\u013eu svoju tvorbu predstav\u00ed akademick\u00fd soch\u00e1r Drahom\u00edr Pr\u00edhel. Cel\u00e9 podujatie bude sprev\u00e1dza\u0165 bohat\u00fd kult\u00farny program s tradi\u010dn\u00fdm ob\u010derstven\u00edm.<\/p>\n

Foto popis| Pr\u00e1ca so sklom Raz do roka skl\u00e1rski majstri vyr\u00e1baj\u00fa r\u00f4zne v\u00fdrobky a verejnos\u0165 tak m\u00e1 mo\u017enos\u0165 zozn\u00e1mi\u0165 sa s ich pr\u00e1cou.
\nFoto autor| FOTO:AUTOR<\/p>\n

\n

<\/h4>\n

Ipe\u013esk\u00fd regi\u00f3n (23) (Rodinka.sk)<\/h4>\n

12.8.2014 rodinka.sk str. 00<\/strong>
\n Ipe\u013esk\u00fd regi\u00f3n (23)<\/strong><\/p>\n

Autor: Zuzana \u0160pa\u010dkov\u00e1<\/p>\n

U\u017e n\u00e1zov napoved\u00e1, \u017ee t\u00e1to oblas\u0165 Slovenska sa dot\u00fdka rieky Ipe\u013e, ktor\u00e1 na v\u00e4\u010d\u0161ej polovici svojho toku tvor\u00ed \u0161t\u00e1tnu hranicu medzi Slovenskou a Ma\u010farskou republikou. \u010casto sa pre tento regi\u00f3n pou\u017e\u00edvaj\u00fa p\u00f4vodn\u00e9 (\u017eupn\u00e9) pomenovania Hont a Novohrad.<\/p>\n

Lu\u010denec, zdroj: Slovakia.travel<\/p>\n

Okrem kedysi sl\u00e1vnych bansk\u00fdch miest ako Krupina alebo Pukanec vynik\u00e1 Poiplie najm\u00e4 po\u010detn\u00fdmi zr\u00facaninami hradov – Fi\u013eakovo, Div\u00edn, Modr\u00fd Kame\u0148, \u010cabra\u010f a neopomenute\u013en\u00e1 je aj mohutn\u00e1 protitureck\u00e1 pevnos\u0165 Bzov\u00edk.<\/p>\n

Ak k tomu prir\u00e1tame starobyl\u00e9 kl\u00e1\u0161tory, ka\u0161tiele a mno\u017estvo unik\u00e1tnych technick\u00fdch pamiatok, zasaden\u00fdch do pr\u00edrodnej krajiny priam posiatej vinohradmi, pon\u00faka sa n\u00e1m viacero mo\u017enost\u00ed na pr\u00edjemn\u00e9 str\u00e1venie \u010dasu. Term\u00e1lne pramene v k\u00fape\u013eoch Dudince s\u00fa cie\u013eom n\u00e1v\u0161tevy t\u00fdch, \u010do t\u00fa\u017eia po rehabilit\u00e1cii i oddychu.<\/p>\n

Pr\u00edroda a krajina<\/p>\n

Poiplie le\u017e\u00ed v ju\u017enej \u010dasti Slovenska. Z juhu ho ohrani\u010duje Dunaj a zo z\u00e1padu Ipe\u013e. V\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 \u00fazemia doln\u00e9ho toku Ip\u013ea spad\u00e1 do Podunajskej n\u00ed\u017einy, charakteristickej po\u013enohospod\u00e1rstvom, vinohradn\u00edctvom a ovocin\u00e1rstvom.<\/p>\n

Pevnos\u0165 Bzov\u00edk, zdroj: Slovakia.travel<\/p>\n

V tejto oblasti sa vyskytuj\u00fa viacer\u00e9 chr\u00e1nen\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 rezerv\u00e1cie. S\u00fa to tie\u017e vyh\u013ead\u00e1van\u00e9 miesta pre turistov, ryb\u00e1rov, \u010di po\u013eovn\u00edkov. V mnoh\u00fdch obciach m\u00e1te mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 vz\u00e1cne a jedine\u010dn\u00e9 historick\u00e9 a kult\u00farne pamiatky, stretn\u00fa\u0165 sa z tradi\u010dn\u00fdmi remeslami a zvykmi a spozna\u0165 pohostinnos\u0165 tunaj\u0161\u00edch obyvate\u013eov.<\/p>\n

Zauj\u00edmavosti<\/p>\n

Prirodzen\u00fdm geografick\u00fdm centrom Poiplia je mesto Lu\u010denec. Najstar\u0161\u00edm dokladom o n\u00e1zve mesta je listina kr\u00e1\u013ea Bela IV. z roku 1247, kde sa Lu\u010denec uv\u00e1dza ako Luchunch. V\u00fdsledkom historick\u00e9ho v\u00fdvoja Lu\u010denca je historick\u00e1 z\u00e1stavba mestsk\u00e9ho typu s preva\u017euj\u00facou architekt\u00farou me\u0161tianskych domov postaven\u00fdch v druhej polovici 19. a za\u010diatkom 20. storo\u010dia s bohatou v\u00fdzdobou fas\u00e1d v centre mesta. Tieto je mo\u017en\u00e9 obdivova\u0165 na prech\u00e1dzke Masarykovou ulicou. Medzi dominanty mesta patria objekty kostolov, synag\u00f3ga, budova radnice, mestsk\u00e9ho hotela Reduty.<\/p>\n

Lu\u010deneck\u00fd park je jedn\u00fdm z najkraj\u0161\u00edch parkov na Slovensku. Priamo v meste sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj dvestoro\u010dn\u00e9 chr\u00e1nen\u00e9 stromy. Platany pri Szilasziho ka\u0161tieli a Ginko dvojlalo\u010dn\u00e9 rastie vo dvore oproti re\u0161taur\u00e1cii Slovan. Bl\u00edzka vodn\u00e1 n\u00e1dr\u017e \u013dadovo poskytuje vhodn\u00e9 podmienky pre ryb\u00e1rov.<\/p>\n

Synag\u00f3ga v Lu\u010denci, zdroj: Slovakia.travel<\/p>\n

Za zmienku stoj\u00ed Lu\u010densk\u00fd poklad, n\u00e1jden\u00fd v katol\u00edckom kostole po odkryt\u00ed krypty roku 1851. Obsahoval v Uhorsku najstar\u0161iu \u010dipku zo zlat\u00fdch a strieborn\u00fdch nit\u00ed, 5 zlat\u00fdch prste\u0148ov s rub\u00ednmi, 8 zlat\u00fdch n\u00e1hrdeln\u00edkov, 4 reho\u013en\u00e9 a ten\u0161ie re\u0165aze, 5 pozl\u00e1ten\u00fdch strieborn\u00fdch opaskov, 2 zlat\u00e9 spony, 82 zlat\u00fdch per\u00e1l, 150 strieborn\u00fdch minc\u00ed z obdobia vl\u00e1dy kr\u00e1\u013ea Mateja, Ladislava a \u013dudov\u00edta II., ako aj \u010fal\u0161ie strieborn\u00e9 a zlat\u00e9 \u0161perky. Ulo\u017een\u00fd je v Ma\u010farskom n\u00e1rodnom m\u00fazeu v Budape\u0161ti, v Lu\u010denci bola jeho \u010das\u0165 vystaven\u00e1 a\u017e roku 1997.
\nNajvy\u0161\u0161ou budovou v meste je kalv\u00ednsky kostol, jeho ve\u017ea meria 64 m. Na vrchole ve\u017ee sa nach\u00e1dza koh\u00fat, ktor\u00fd sa ot\u00e1\u010da v smere vetra – m\u00e1 rozmery 175 x 185 x 80 centimetrov, vyroben\u00fd je z dreva a kovu, hrebe\u0148 je pozl\u00e1ten\u00fd.<\/p>\n

\u010eal\u0161ie v\u00fdznamn\u00e9 mesto tohto regi\u00f3nu je Polt\u00e1r \u2013 mesto skl\u00e1rov. Toto mesto le\u017e\u00ed na severov\u00fdchode Lu\u010denskej kotliny v doline Poltarice. Medzi historick\u00e9 pamiatky patr\u00ed klasicistick\u00fd ka\u0161tie\u013e (1782), evanjelick\u00fd kostol (1791). Zauj\u00edmavos\u0165ou je aj technick\u00e1 kult\u00farna pamiatka, star\u00fd kamenn\u00fd most cez rieku Ipe\u013e zo 17. storo\u010dia v mestskej \u010dasti Zelen\u00e9. V bl\u00edzkosti mesta v lokalite K\u00fapna ba\u0148a sa nach\u00e1dzaj\u00fa vz\u00e1cne chr\u00e1nen\u00e9 druhy rastl\u00edn.<\/p>\n

Skl\u00e1rske trad\u00edcie, zdroj: Slovakia.travel<\/p>\n

Polt\u00e1r sa sp\u00e1ja aj s bohatou skl\u00e1rskou trad\u00edciou. Po krachu ve\u013ekej skl\u00e1rskej fabriky sa len v\u010faka mal\u00fdm, novovzniknut\u00fdm firm\u00e1m kvalitn\u00e9 slovensk\u00e9 sklo br\u00fasi, ma\u013euje a pred\u00e1va i na\u010falej do cel\u00e9ho sveta. V meste je vybudovan\u00e9 modern\u00e9 k\u00fapalisko s rozsiahlym are\u00e1lom a doplnkov\u00fdmi slu\u017ebami. Vstup pre dospel\u00fdch 2\u20ac, pre deti 1,50\u20ac.<\/p>\n

V tomto regi\u00f3ne si na svoje pr\u00eddu vyzn\u00e1va\u010di agroturistiky a cykloturistiky, ryb\u00e1rstva a po\u013eovn\u00edctva.<\/p>\n

Ak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 deti so sebou zobra\u0165<\/p>\n

Pobyt v tomto regi\u00f3ne zvl\u00e1dnu deti v ka\u017edom veku. Z\u00e1vis\u00ed len od v\u00e1s, ak\u00fd konkr\u00e9tny program si tu urob\u00edte.<\/p>\n

Ubytovanie<\/p>\n

Ubytova\u0165 sa v mikrolokalit\u00e1ch regi\u00f3nu Poiplia m\u00f4\u017eete v\u0161elikde \u2013 na s\u00fakrom\u00ed, v penzi\u00f3noch \u010di hoteloch.<\/p>\n

Vodn\u00e1 n\u00e1dr\u017e Ru\u017ein\u00e1, zdroj: Slovakia.travel<\/p>\n

Ako tu str\u00e1vi\u0165 rodinn\u00fd \u010das<\/p>\n

Pribli\u017ene 5 km od mesta Polt\u00e1r v miestnej \u010dasti Prievrana sa nach\u00e1dza Ran\u010d Megi Prievrana, kde n\u00e1jdete pokojn\u00e9 kon\u00edky vhodn\u00e9 na rekrea\u010dn\u00e9 jazdenie, \u010di na vych\u00e1dzky do okolitej pr\u00edrody.<\/p>\n

Absolvova\u0165 m\u00f4\u017eete aj cyklot\u00fary, napr. do Geoparku Novohrad, a to z Lu\u010denca na hrad \u0160omo\u0161ka. Po ceste uvid\u00edte zn\u00e1me \u010dadi\u010dov\u00e9 \u00fatvary, ktor\u00e9 isto pozn\u00e1te z fotografi\u00ed, u\u010debn\u00edc \u2013 tzv. Kamenn\u00fd vodop\u00e1d. \u010cadi\u010d je tmavosiv\u00e1, niekedy \u010dierna hornina sope\u010dn\u00e9ho p\u00f4vodu. Po ceste Cerovou vrchovinou si m\u00f4\u017eete ohmata\u0165 skaly a post\u00e1\u0165 na mieste, kde v tre\u0165ohor\u00e1ch \u0161\u013eahala l\u00e1va a popol zo sopiek.<\/p>\n

\u0160omo\u0161ka, zdroj: Slovakia.travel<\/p>\n

13. \u2013 14. 9. 2014 \u2013 Doln\u00e1 Bzov\u00e1, IV. ro\u010dn\u00edk Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych dn\u00ed. Uk\u00e1\u017eky tavenia a spracovania skla s prihliadnut\u00edm na dobov\u00e9 technol\u00f3gie \u2013 pr\u00edpravu a su\u0161enie dreva pre vykurovanie skl\u00e1rskej pece, drvenie kreme\u0148a (\u017eabice) a v\u00fdrobu salajky. V\u00fdstava skl\u00e1rskych v\u00fdrobkov, vyst\u00fapenia folkl\u00f3rnych s\u00faborov a uk\u00e1\u017eky v\u00fdroby tradi\u010dn\u00fdch hudobn\u00fdch n\u00e1strojov \u2013 g\u00e1jd, helig\u00f3nok, husl\u00ed, drumbl\u00ed s mo\u017enos\u0165ou ich zak\u00fapenia.<\/p>\n

ODKAZ NA\u00a0\u010cL\u00c1NOK<\/a><\/p>\n

\n

<\/h4>\n

Bzovsk\u00e9 lesy skr\u00fdvaj\u00fa kaplnku aj stopy skl\u00e1rn\u00ed<\/h4>\n

24.7.2014 Pravda str. 08 Letn\u00fd seri\u00e1l, 19. \u010d\u00e1st<\/strong>
\n Dagmar Teli\u0161\u010d\u00e1kov\u00e1<\/strong><\/p>\n

M\u00e1 viac ako sto rokov, ukr\u00fdva sa v hor\u00e1ch a patr\u00ed k slovensk\u00fdm unik\u00e1tom. Nev\u0161edn\u00e1 dreven\u00e1 kaplnka, oblo\u017een\u00e1 jed\u013eovou k\u00f4rou, ktor\u00fa v lesoch nad Hornou Bzovou dal postavi\u0165 gr\u00f3f Zichy. S n\u00edm sa sp\u00e1jaj\u00fa aj kedysi ve\u013emi zn\u00e1me bzovsk\u00e9 skl\u00e1rne. Hoci zanikli bez stopy, dnes ich v Dolnej Bzovej pripom\u00edna jedine\u010dn\u00e1 historick\u00e1 skl\u00e1rska pec, v ktorej vyr\u00e1baj\u00fa sklo ako pred vy\u0161e dvesto rokmi. Nijak\u00e1 podobn\u00e1 na Slovensku neexistuje. Kaplnka stoj\u00ed na n\u00e1vr\u0161\u00ed ne\u010faleko hor\u00e1rne nad Hornou Bzovou, miestnou \u010das\u0165ou obce Podkriv\u00e1\u0148 v detvianskom regi\u00f3ne. Pre svojich lesn\u00fdch robotn\u00edkov ju dal v roku 1900 vybudova\u0165 majite\u013e Div\u00ednskeho panstva gr\u00f3f Zichy. \u201ePre\u010do ju oblo\u017eili jed\u013eovou k\u00f4rou, o tom z\u00e1znamy neexistuj\u00fa. Mo\u017eno pr\u00e1ve preto, \u017ee v\u0161ade naokolo boli vo\u013eakedy jed\u013eov\u00e9 lesy. V ka\u017edom pr\u00edpade je to slovensk\u00fd unik\u00e1t. Nikde inde tak\u00fato kaplnku v p\u00f4vodnom stave nen\u00e1jdete,\u201c hovor\u00ed Peter Greksa z ob\u010dianskeho zdru\u017eenia Sk\u00e1lnik, ktor\u00fd sa venuje miestnej hist\u00f3rii.
\nSteny kaplnky s\u00fa kusmi jed\u013eovej k\u00f4ry pokryt\u00e9 zvn\u00fatra aj zvonka. Raz do roka sa v nej dodnes kon\u00e1 bohoslu\u017eba. Jej novodob\u00e1 vern\u00e1 k\u00f3pia stoj\u00ed v Lesn\u00edckom skanzene vo Vydrovskej doline pri \u010ciernom Balogu.
\nV bl\u00edzkosti bzovskej v\u00fdnimo\u010dnej kaplnky bola kedysi jedna z dvoch miestnych skl\u00e1rn\u00ed, ktor\u00e9 akoby sa do zeme prepadli. Druh\u00e1 sa nach\u00e1dzala asi \u0161tyri kilometre ni\u017e\u0161ie v \u010dasti Doln\u00e1 Bzov\u00e1, ktor\u00e1 patr\u00ed pod obec M\u00fdtna. Pred dvoma rokmi tu miestni nad\u0161enci vybudovali historick\u00fa skl\u00e1rsku pec ako spomienku na zabudnut\u00e9 trad\u00edcie. \u201eP\u00f4vodn\u00fa skl\u00e1rsku pec na tomto mieste postavil v roku 1771 Bernard Hupka zo Vset\u00edna, ktor\u00e9mu gr\u00f3f Zichy prenajal p\u00f4du a okolit\u00e9 lesy, odkia\u013e mohol \u010derpa\u0165 suroviny. Iba ned\u00e1vno sme tu objavili aj pozostatky \u0161t\u00f4ln\u00ed na kopci Sk\u00e1lnik, kde sa \u0165a\u017eil kreme\u0148. Vyr\u00e1bali najm\u00e4 tzv. \u013eudov\u00e9 sklo, teda poh\u00e1re, taniere, f\u013ea\u0161e, jednoducho sklo pre dom\u00e1cnos\u0165, nesk\u00f4r predmety za\u010dali aj br\u00fasi\u0165. V prvej polovici 19. storo\u010dia bzovsk\u00e9 skl\u00e1rne patrili k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm v Uhorsku, sklo sa pred\u00e1valo a\u017e na Balk\u00e1n. Zanikli na sklonku 19. storo\u010dia,\u201c pribli\u017euje hist\u00f3riu Greksa.
\nPec postavili pod\u013ea historickej dokument\u00e1cie, je vykurovan\u00e1 drevom a sklo v nej vyr\u00e1baj\u00fa pod\u013ea dobovej recept\u00fary spred vy\u0161e dvesto rokov. Je jedin\u00e1 na Slovensku, kde si skl\u00e1ri m\u00f4\u017eu vysk\u00fa\u0161a\u0165 tradi\u010dn\u00fa technol\u00f3giu. Najbli\u017e\u0161ie tak urobia po\u010das Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych dn\u00ed v septembri, ktor\u00e9 organizuje zdru\u017eenie Sk\u00e1lnik. Skl\u00e1rne tohto typu boli kedysi vo viacer\u00fdch obciach v Podpo\u013ean\u00ed a v Novohrade.
\nZa \u010fal\u0161\u00edm unik\u00e1tom sta\u010d\u00ed z\u00e1js\u0165 do centra Podpo\u013eania, do ne\u010falekej Detvy, zn\u00e1mej folkl\u00f3rom a miestnymi trad\u00edciami. Pr\u00e1ve v Podpo\u013ean\u00ed sa zrodila nielen fujara, ale aj jedine\u010dn\u00e9 dreven\u00e9 vyrez\u00e1van\u00e9 kr\u00ed\u017ee. \u201eS\u00fa raritou na Slovensku i v Eur\u00f3pe, nikde inde ich nevyr\u00e1bali v takej podobe ako tu. Korene ich v\u00fdroby pravdepodobne mohli siaha\u0165 a\u017e do 17. storo\u010dia, kedy sa kr\u00ed\u017e akostopy skl\u00e1rn\u00ed<\/p>\n

tak\u00fd dost\u00e1va na \u00fazemie dne\u0161n\u00e9ho Slovenska a v tom \u010dase vznik\u00e1 aj mesto Detva. Historicky m\u00e1me v\u0161ak dolo\u017een\u00e9 kr\u00ed\u017ee, ktor\u00e9 poch\u00e1dzaj\u00fa z prelomu 19. a 20. storo\u010dia,\u201c vysvet\u013euje ved\u00faca Podpolianskeho m\u00fazea v Detve Ren\u00e1ta Babicov\u00e1.
\nPr\u00edcestn\u00e9 ma\u013eovan\u00e9 vyrez\u00e1van\u00e9 kr\u00ed\u017ee stoja aj v s\u00fa\u010dasnosti na r\u00e1zcestiach, popri cest\u00e1ch, pri kostoloch i na okolit\u00fdch lazoch. Trad\u00edcia ich v\u00fdroby m\u00e1 svojich pokra\u010dovate\u013eov dodnes. Men\u0161ie sl\u00fa\u017eili kedysi ako n\u00e1hrobn\u00e9 kr\u00ed\u017ee na cintor\u00ednoch. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci si ich m\u00f4\u017eu pozrie\u0165 na kalv\u00e1rii v bl\u00edzkosti detvianskeho cintor\u00edna, kde sa nach\u00e1dza samostatn\u00e1 expoz\u00edcia s pribli\u017ene \u0161tyrmi desiatkami n\u00e1hrobn\u00fdch kr\u00ed\u017eov z prvej polovice minul\u00e9ho storo\u010dia. Milovn\u00edci pr\u00edrody a turistiky si ur\u010dite pr\u00eddu na svoje, ak sa vyber\u00fa obdivova\u0165 kr\u00e1sy Po\u013eany, ktor\u00e1 pon\u00faka mno\u017estvo viac \u010di menej n\u00e1ro\u010dn\u00fdch t\u00far a cel\u00fd rad zauj\u00edmavost\u00ed. K atrakt\u00edvnym tras\u00e1m zaiste patr\u00ed prechod po okraji pozostatkov kr\u00e1tera (kaldery) vyhasnutej sopky Po\u013eana \u010di skaln\u00fd \u00fatvar Kalam\u00e1rka nad Detvou s archeologick\u00fdm n\u00e1leziskom pozostatkov pravek\u00e9ho a v\u010dasnostredovek\u00e9ho hradiska a vyh\u013ead\u00e1van\u00e9 miesto na skalolezectvo. Pri v\u00fdstupe na Predn\u00fa Po\u013eanu up\u00fata vodop\u00e1d Bystr\u00e9ho potoka a v Hrochotskej doline B\u00e1tovsk\u00fd balvan alebo J\u00e1no\u0161\u00edkova skala. Tieto pr\u00edrodn\u00e9 v\u00fdtvory spolu s detvianskymi kr\u00ed\u017emi a folkl\u00f3rom patria k siedmim divom Po\u013eany.<\/p>\n

O autorovi| Dagmar Teli\u0161\u010d\u00e1kov\u00e1 \u00a9 Horn\u00e1 a Doln\u00e1 Bzov\u00e1<\/p>\n

\n

<\/h4>\n

Bzovsk\u00e9 lesy skr\u00fdvaj\u00fa unik\u00e1tnu kaplnku aj stopy skl\u00e1rn\u00ed<\/h4>\n

24.7.2014 pravda.sk str. 00 Cestovanie – Ostatn\u00e9<\/strong>
\n Dagmar Teli\u0161\u010d\u00e1kov\u00e1, Pravda<\/strong><\/p>\n

M\u00e1 viac ako sto rokov, ukr\u00fdva sa v hor\u00e1ch a patr\u00ed k slovensk\u00fdm unik\u00e1tom.<\/p>\n

Nev\u0161edn\u00e1 dreven\u00e1 kaplnka, oblo\u017een\u00e1 jed\u013eovou k\u00f4rou, ktor\u00fa v lesoch nad Hornou Bzovou dal postavi\u0165 gr\u00f3f Zichy. S n\u00edm sa sp\u00e1jaj\u00fa aj kedysi ve\u013emi zn\u00e1me bzovsk\u00e9 skl\u00e1rne. Hoci zanikli bez stopy, dnes ich v Dolnej Bzovej pripom\u00edna jedine\u010dn\u00e1 historick\u00e1 skl\u00e1rska pec, v ktorej vyr\u00e1baj\u00fa sklo ako pred vy\u0161e dvesto rokmi. Nijak\u00e1 podobn\u00e1 na Slovensku neexistuje.<\/p>\n

Kaplnka stoj\u00ed na n\u00e1vr\u0161\u00ed ne\u010faleko hor\u00e1rne nad Hornou Bzovou, miestnou \u010das\u0165ou obce Podkriv\u00e1\u0148 v detvianskom regi\u00f3ne. Pre svojich lesn\u00fdch robotn\u00edkov ju dal v roku 1900 vybudova\u0165 majite\u013e Div\u00ednskeho panstva gr\u00f3f Zichy. \u201ePre\u010do ju oblo\u017eili jed\u013eovou k\u00f4rou, o tom z\u00e1znamy neexistuj\u00fa. Mo\u017eno pr\u00e1ve preto, \u017ee v\u0161ade naokolo boli vo\u013eakedy jed\u013eov\u00e9 lesy. V ka\u017edom pr\u00edpade je to slovensk\u00fd unik\u00e1t. Nikde inde tak\u00fato kaplnku v p\u00f4vodnom stave nen\u00e1jdete,\u201c hovor\u00ed Peter Greksa z ob\u010dianskeho zdru\u017eenia Sk\u00e1lnik, ktor\u00fd sa venuje miestnej hist\u00f3rii. Steny kaplnky s\u00fa kusmi jed\u013eovej k\u00f4ry pokryt\u00e9 zvn\u00fatra aj zvonka. Raz do roka sa v nej dodnes kon\u00e1 bohoslu\u017eba. Jej novodob\u00e1 vern\u00e1 k\u00f3pia stoj\u00ed v Lesn\u00edckom skanzene vo Vydrovskej doline pri \u010ciernom Balogu.<\/p>\n

H\u013eadajte s Pravdou Divy Slovenska<\/p>\n

V bl\u00edzkosti bzovskej v\u00fdnimo\u010dnej kaplnky bola kedysi jedna z dvoch miestnych skl\u00e1rn\u00ed, ktor\u00e9 akoby sa do zeme prepadli. Druh\u00e1 sa nach\u00e1dzala asi \u0161tyri kilometre ni\u017e\u0161ie v \u010dasti Doln\u00e1 Bzov\u00e1, ktor\u00e1 patr\u00ed pod obec M\u00fdtna. Pred dvoma rokmi tu miestni nad\u0161enci vybudovali historick\u00fa skl\u00e1rsku pec ako spomienku na zabudnut\u00e9 trad\u00edcie. \u201eP\u00f4vodn\u00fa skl\u00e1rsku pec na tomto mieste postavil v roku 1771 Bernard Hupka zo Vset\u00edna, ktor\u00e9mu gr\u00f3f Zichy prenajal p\u00f4du a okolit\u00e9 lesy, odkia\u013e mohol \u010derpa\u0165 suroviny. Iba ned\u00e1vno sme tu objavili aj pozostatky \u0161t\u00f4ln\u00ed na kopci Sk\u00e1lnik, kde sa \u0165a\u017eil kreme\u0148. Vyr\u00e1bali najm\u00e4 tzv. \u013eudov\u00e9 sklo, teda poh\u00e1re, taniere, f\u013ea\u0161e, jednoducho sklo pre dom\u00e1cnos\u0165, nesk\u00f4r predmety za\u010dali aj br\u00fasi\u0165. V prvej polovici 19. storo\u010dia bzovsk\u00e9 skl\u00e1rne patrili k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm v Uhorsku, sklo sa pred\u00e1valo a\u017e na Balk\u00e1n. Zanikli na sklonku 19. storo\u010dia,\u201c pribli\u017euje hist\u00f3riu Greksa. Pec postavili pod\u013ea historickej dokument\u00e1cie, je vykurovan\u00e1 drevom a sklo v nej vyr\u00e1baj\u00fa pod\u013ea dobovej recept\u00fary spred vy\u0161e dvesto rokov. Je jedin\u00e1 na Slovensku, kde si skl\u00e1ri m\u00f4\u017eu vysk\u00fa\u0161a\u0165 tradi\u010dn\u00fa technol\u00f3giu. Najbli\u017e\u0161ie tak urobia po\u010das Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych dn\u00ed v septembri, ktor\u00e9 organizuje zdru\u017eenie Sk\u00e1lnik. Skl\u00e1rne tohto typu boli kedysi vo viacer\u00fdch obciach v Podpo\u013ean\u00ed a v Novohrade.<\/p>\n

Za \u010fal\u0161\u00edm unik\u00e1tom sta\u010d\u00ed z\u00e1js\u0165 do centra Podpo\u013eania, do ne\u010falekej Detvy, zn\u00e1mej folkl\u00f3rom a miestnymi trad\u00edciami. Pr\u00e1ve v Podpo\u013ean\u00ed sa zrodila nielen fujara, ale aj jedine\u010dn\u00e9 dreven\u00e9 vyrez\u00e1van\u00e9 kr\u00ed\u017ee. \u201eS\u00fa raritou na Slovensku i v Eur\u00f3pe, nikde inde ich nevyr\u00e1bali v takej podobe ako tu. Korene ich v\u00fdroby pravdepodobne mohli siaha\u0165 a\u017e do 17. storo\u010dia, kedy sa kr\u00ed\u017e ako tak\u00fd dost\u00e1va na \u00fazemie dne\u0161n\u00e9ho Slovenska a v tom \u010dase vznik\u00e1 aj mesto Detva. Historicky m\u00e1me v\u0161ak dolo\u017een\u00e9 kr\u00ed\u017ee, ktor\u00e9 poch\u00e1dzaj\u00fa z prelomu 19. a 20. storo\u010dia,\u201c vysvet\u013euje ved\u00faca Podpolianskeho m\u00fazea v Detve Ren\u00e1ta Babicov\u00e1.<\/p>\n

Pr\u00edcestn\u00e9 ma\u013eovan\u00e9 vyrez\u00e1van\u00e9 kr\u00ed\u017ee stoja aj v s\u00fa\u010dasnosti na r\u00e1zcestiach, popri cest\u00e1ch, pri kostoloch i na okolit\u00fdch lazoch. Trad\u00edcia ich v\u00fdroby m\u00e1 svojich pokra\u010dovate\u013eov dodnes. Men\u0161ie sl\u00fa\u017eili kedysi ako n\u00e1hrobn\u00e9 kr\u00ed\u017ee na cintor\u00ednoch. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci si ich m\u00f4\u017eu pozrie\u0165 na kalv\u00e1rii v bl\u00edzkosti detvianskeho cintor\u00edna, kde sa nach\u00e1dza samostatn\u00e1 expoz\u00edcia s pribli\u017ene \u0161tyrmi desiatkami n\u00e1hrobn\u00fdch kr\u00ed\u017eov z prvej polovice minul\u00e9ho storo\u010dia. Z dieln\u00ed miestnych rezb\u00e1rov poch\u00e1dzaj\u00fa aj kr\u00ed\u017ee na symbolickom cintor\u00edne vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch, ktor\u00e9 vyrobili takmer pred osemdesiatimi rokmi.<\/p>\n

Milovn\u00edci pr\u00edrody a turistiky si ur\u010dite pr\u00eddu na svoje, ak sa vyber\u00fa obdivova\u0165 kr\u00e1sy Po\u013eany, ktor\u00e1 pon\u00faka mno\u017estvo viac \u010di menej n\u00e1ro\u010dn\u00fdch t\u00far a cel\u00fd rad zauj\u00edmavost\u00ed. K atrakt\u00edvnym tras\u00e1m zaiste patr\u00ed prechod po okraji pozostatkov kr\u00e1tera (kaldery) vyhasnutej sopky Po\u013eana \u010di skaln\u00fd \u00fatvar Kalam\u00e1rka nad Detvou s archeologick\u00fdm n\u00e1leziskom pozostatkov pravek\u00e9ho a v\u010dasnostredovek\u00e9ho hradiska a vyh\u013ead\u00e1van\u00e9 miesto na skalolezectvo. Pri v\u00fdstupe na Predn\u00fa Po\u013eanu up\u00fata vodop\u00e1d Bystr\u00e9ho potoka a v Hrochotskej doline B\u00e1tovsk\u00fd balvan alebo J\u00e1no\u0161\u00edkova skala. Tieto pr\u00edrodn\u00e9 v\u00fdtvory spolu s detvianskymi kr\u00ed\u017emi a folkl\u00f3rom patria k siedmim divom Po\u013eany.<\/p>\n

Autor: Dagmar Teli\u0161\u010d\u00e1kov\u00e1, Pravda<\/p>\n

ODKAZ NA \u010cL\u00c1NOK<\/a><\/p>\n

\n

<\/h4>\n

V Dolnej Bzovej rozk\u00farili historick\u00fa pec: Uk\u00e1\u017eeme v\u00e1m, ako sa f\u00faka sklo!<\/h4>\n

13.9.2014 cas.sk str. 00<\/strong>
\n Nov\u00fd \u010cas<\/strong><\/p>\n

V peci sa zak\u00fari drevom a postupne sa temperuje a\u017e na teplotu 1260\u00b0C, aby sa mohlo za\u010da\u0165 pracova\u0165 so sklom.<\/p>\n

\u010eal\u0161ie<\/p>\n

3 fotografie<\/p>\n

v gal\u00e9rii<\/p>\n

dnes, 00:00 \/ Spojazdnili jedin\u00fa historick\u00fa pec na drevo. V Dolnej Bzovej, ktor\u00e1 le\u017e\u00ed na hranici okresov Lu\u010denec a Detva, cez v\u00edkend majstri spustia skl\u00e1rsku pec.<\/p>\n

V r\u00e1mci Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych dn\u00ed si m\u00f4\u017eu pr\u00e1cu so sklom sk\u00fasi\u0165 aj deti\u010dky \u010di \u00fapln\u00ed amat\u00e9ri. Na vlastnej ko\u017ei si to vysk\u00fa\u0161ala aj redaktorka Nov\u00e9ho \u010casu, podarilo sa jej vyf\u00faknu\u0165 \u00factyhodn\u00fa bublinu. Ako sa zhotovuj\u00fa v\u00fdrobky zo skla? Tu je jednoduch\u00fd n\u00e1vod.<\/p>\n

\u010eal\u0161ie 3 fotografie v gal\u00e9rii.<\/p>\n

V peci sa zak\u00fari drevom a postupne sa temperuje a\u017e na teplotu 1260\u00b0C, aby sa mohlo za\u010da\u0165 pracova\u0165 so sklom. Autor: den<\/p>\n

\u010eal\u0161ie 3 fotografie v gal\u00e9rii.<\/p>\n

Do pemice (\u0161peci\u00e1lnej n\u00e1doby) sa vlo\u017e\u00ed skl\u00e1rsky kame\u0148, ktor\u00fd je zlo\u017een\u00fd hlavne zo skl\u00e1rskeho piesku. N\u00e1doba sa d\u00e1 do pece a je tam 6 – 8 hod\u00edn, k\u00fdm sa neroztav\u00ed z pevn\u00e9ho skupenstva na tekut\u00fa sklovinu. A\u017e potom sa vytiahne z pece. Autor: den<\/p>\n

\u010eal\u0161ie 3 fotografie v gal\u00e9rii.<\/p>\n

Sklovina, ktor\u00e1 pripom\u00edna med, sa naberie na p\u00ed\u0161\u0165alu a f\u00faka sa \u0148ou do formy, kde z\u00edska po\u017eadovan\u00fd tvar. Potom s a u\u017e len prid\u00e1va sklovina a v\u00fdrobok sa tvaruje pod\u013ea toho, \u010do chceme docieli\u0165. Autor: den<\/p>\n

\u010eal\u0161ie 3 fotografie v gal\u00e9rii.<\/p>\n

Hotov\u00fd v\u00fdrobok sa nakoniec d\u00e1 schladi\u0165 na miesto, kde je 400\u00b0C, aby nepraskol. Autor: den<\/p>\n

Nov\u00fd \u010cas
\nODKAZ NA \u010cL\u00c1NOK<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V Dolnej Bzovej sa stretli skl\u00e1ri z cel\u00e9ho Slovenska 23.9.2014 MY Novohradsk\u00e9 noviny str. 15 \u010citatelsk\u00e9 listy PAVEL GREKSA Pr\u00edprava na \u0161tvrt\u00fd ro\u010dn\u00edk \u010doraz ob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch Bzovsk\u00fdch skl\u00e1rskych dn\u00ed trvala dlh\u00fdchosemmesiacov. DOLN\u00c1 BZOV\u00c1. Ani nepriazniv\u00e9 po\u010dasie a neut\u00edchaj\u00faci d\u00e1\u017e\u010f neodradil skupinu nad\u0161encov z Dolnej Bzovej, zdru\u017een\u00fdch v OZ Skaln\u00edk, aby si u\u017e po \u0161tvrt\u00fdkr\u00e1t pripomenuli sl\u00e1vnu […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/732"}],"collection":[{"href":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=732"}],"version-history":[{"count":59,"href":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/732\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1525,"href":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/732\/revisions\/1525"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/www.bzovskesklarskedni.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=732"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}